V dnešnej dobe je cestovanie s dieťatkom nič neobvyklé. Skôr si ako rodič kladieme otázku kam ísť aby to bolo “baby friendly”. My s Damiankom cestujeme naozaj od úplného malička. Cesty tu po SR absolvoval už v prvých týždňoch, no dlhšiu trasu prvý krát v 5.mesiacoch.

• 

2.Cyprus – Kaya Artemis (13m) Druhú dovolenku sme absolvovali v septembri, keďže tu cez mesiace júl/august bývajú naozaj tropické horúčavy a pre dieťa to je veľmi veľký skok čo sa týka klímy. Priznám sa, že som mala obavy z letu… pretože vždy keď som letela boli deti v lietadle, ktoré plakali. Predsa je to obrovský tlak a nie každé dieťa to dokáže prijať. Rovnako sa Vám aj priznám, že som v zálohe mala Kinedryl keby je najhoršie. Leteli sme na noc čo bolo super. Na letisku sa malý vybláznil a pred odletom som ho nakŕmila. Do lietadla som brala obľúbenú knižku, plyšáka a kocky. Let trval cca 4 hodiny a Damianko ho celý bez jediného zamrnkania prespinkal. Zobudil sa až na letisku keď som sa hádala s nejakým Pánom, ktorý mi doniesol kočík v katastrofálnom stave. Týmto Vám chcem dať radu NIKDY naozaj NIKDY nedávajte kočík do lietadla bez obalu. Toto bola moja najväčšia chyba a aj lenivosť, pretože na Bugaboo máte tkz. travel bag, ktorý Vám aj v predajni Vanda Store POŽIČAJÚ. No ale k veci… zobudil sa teda na letisku a po prebraní batožiny sme nastúpili do autobusov, ktoré nás doviezli na hotel. Celú cestu bol hore bolo cca 2:00 + 1 hodina ich času. V hotely Kaya Artemis je to naozaj vymyslené perfektne čo sa týka príchodu. Žiadne čakačky, vybavovačky… jednoducho prídete a bez zbytočných otázok a papierovačiek Vám dajú podľa mena klúče a autíčko Vás krásne dovezie ku vašej vilke. Čiže toto je prvá vec, ktorá je podľa mňa obrovské +. Izby sú štandartné, všetky požiadavky splnené. Mojimi bola vilka blízko pri mori + pri bazéne a reštauráciach. Jedinou nevýhodou bolo, že tu nebol tkz. bezbarierový prístup… vilky boli 2 poschodové a kedže sme boli prvý krát v tomto rezorte nenapadlo ma si pýtať izbu na prízemí.

Čo sa týka jedla za mňa všetkými palcami hore. Úžasný výber, nepresolené dokonca keď som si vypýtala niečo od časníkov iné pre malého nebol absolútne problém. Keďže stravu sme mali ultra all inclusive jedli sme od rána do večera. Jedlo bolo všade a stále.

Myslím, že ale toto všetko sú len také do plusu veci. Hlavnou úlohou alebo teda cieľom dovolenky s dieťaťom je mať more, ktoré je plytké bez rias, mušlí. A naozaj som s mojimi rodičmi ako dieťa precestovala veľmi veľa destinácií, no tak nádherné more s tak nádherne čistou plážou si nepamätám.

Takže more, lokalita, vybavenie, strava, personál,čistota, jedlo, pitie a všetky tie aspekty podľa ktorých si robíme názor boli pre mňa a moju rodinu na 1…. naozaj toto je dovolenková destinácia, ktorú odporúčam každej jednej rodine. My sme tu boli 13 dní a ani po tých 13 dňoch sa nám domov vrátiť nechcelo. O malom sme absolútne “nevedeli”… prehral sa na piesku, vykúpal sa v mori, prejašil sa v detskom svete.

Budúce leto sa tam určite vrátime :)!

3.Taliansko – Grado (20m) Tento rok sme absolvovali dovolenku úplné inú ak ten minulý. Boli sme v nádhernom Talianskom meste Grado cca 6 hodín od Bratislavy. Bývali sme na apartmáne a o všetko sa starali “sami”. Poviem Vám, že takáto dovolenka má svoje čaro ale nieje to ten typ dovolenky, na ktorú si idete oddýchnuť a nič nerobiť len nohy vyvalovať. Čo sa týka mora tak pre deti super plytké, pre plavcov úplne nevhodné ( aj keď ste z móla skočili mali ste vodu po kolená), no na začiatku mušle a aj trávy ale prešli ste meter a krásne. Čo sa týka jedla tak ja ZBOŽŇUJEM ich kuchyni takže toto bolo u mňa obrovské plus. Na dovolenke takéhoto druhu ale napríklad niesu bazény- čo mne osobne absolútne nechýbalo ale mojej polovičke áno. Pláže tu sú buď s voľným vstupom ( slnečníky + lehátka si kupujete)- tu však platíte aj za sprchu alebo pláž s plateným vstupov 3 eurá ( rovnako lehátka a slnečníky kupujete) ale máte krajšiu pláž, väčší “luxus”. Ak to mám zhrnúť do takej jednej bubliny… ja moc niesom typ na takéto dovolenky… je super ísť na takýto výlet od štvrka do nedele na predĺžený víkend, no za mňa to určite nieje tá pravá letná dovolenke nič nerobenia. Rovnako ak si myslíte, že takáto dovolenka Vás vyjde menej ako all inclusive a letecky tak ste na omyle. Vyjde Vás rovnako ak nie aj viac…

• 

Čo sa ale týka mesta samého o sebe, určite odporúčam navštíviť. Má neskutočné čaro a naozaj je to jedno z tých najromantickejších miest aké som kedy navštívila.

Tip: Môžete si požičať bicykle a deň stráviť preskúmaním každej uličky.

4. Piran ( 20m ) Grado je od mesta Piran vzdialené naozaj asi hodinku a pol cesty tak jeden deň sme si sem spravili výlet. Mesto Piran malo úplne inú atmosféru ako Grado. Navštívili sme tu aj pláž ( súkromnú), no toto podľa mňa vôbec nieje pre deti. Pláž bola tkz. betón vstup do mora nebol pozvoľný – išlo sa po schodíkoch a voda bola hneď hlboká. Na jeden deň fine, na výlet tiež ale určite na dovolenku s malým dieťaťom si myslím, že to je úplne nevhodná lokalita.

Ja dúfam, že som Vám aspoň trochu poradila čo sa týka dovolenkových destinácií s malými deťmi. Netvrdím, že všetkým musí vyhovovať to čo nám. Je to môj názor rovnako ako aj naša skúsenosť s malým. Ku každému názvu dovolenky som Vám napísala aj vek malého v mesiacoch pre predstavivosť. Prajeme Vám krásne leto plné nádherných zážitkov!

Ak máte aj vy nejaké odskúšané destinácie budem vdačná ak mi napíšete do komentu alebo kludne aj na IG správu 🙂 .

Hlavnou úlohou rodiča je podľa mňa vytvoriť dieťaťu prostredie, v ktorom sa môže čo najlepšie vyvíjať. Čo tým myslím? Deti sú nepopísané stránky, ktorých príkladom sme MY rodičia. Všetko čo im dáme, čo uvidia- sa bude odvíjať ďalej v ich živote.

Keďže som bola prvorodičkou, ktorá nič nevedela… tak som študovala. Čítala, spoznávala, hľadala… Hľadala som niečo, čo by mi bolo blízke. Niečo čo by ma zaujalo. Jedného dňa som natrafila na článok o žene, ktorá dokázala niečo “nemožné”. Jej meno bolo Maria Montessoriová a mňa to veľmi zaujalo. Na druhý deň som bežala do kníhkupectva si kúpiť jej prvú knihu (ešte ako tehotná :)). Jej názov bol:”Montessori od narodenia do troch rokov”. V ten večer som ju prečítala. Tá kniha ma neskutočne pohltila. Zaujalo ma každé jedno slovo. Aj keď veľa veciam som ako “nerodič” nechápala … Po narodení Damianko som sa ku knihe vrátila. Prečitala som ju znova a začala skúšať jednotlivé aktivity, ktoré boli určené na daný vek. Neriadila som sa každým slovom, no svojim inštinktom. Tým čo som si myslela, že je pre malého to správne.

A ako išiel čas a Damianko bol stále starším, začala som si uvedomovať praktiky, o ktorých sa v knihe Montessori píše…

„Pomôž mi, aby som to urobil sám.”

Začala som si všímať, že Damianka viac zaujímali úkony, ktoré robím ja ako hoci ktoré blikajúce-rozpravajúce-hracie hračky .

Chcel so mnou variť, utierať, vykladať prádlo, vešat prádlo, vysávať, umývať, zametať… jednoducho všetko čo videl robiť mňa chcel/chce robiť aj on … a tak som mu nebránila.

V tých chvíľach som si začala uvedomovať a listovať opäť strany kníh Montessori a kupovať ďalšie, pretože som pochopila že to naozaj dáva “logiku”. Viete byť mamina prvý krát a hlavne mladá mamina, ktorá vo svojom okolí nemala maminy, od ktorých by som sa niečo takéto dozvedela … musela som na to prísť sama . Pochopila som, že Damianka nerobilo nič tak šťastným ako keď sme mu dalí možnosť a hlavne dôveru robiť veci, ktoré robíme my “veľkí”… nezakazujeme mu … vysvetľujeme mu .. a toto mi dali knihy Márie Montessoriovej . Naučili ma brať nášho syna ako seberovnú bytosť .

Ako človiečika, ktorý má neskutočne silný chtíč objavovať a hlavne výskúšať všetky veci okolo seba. Rovnako ako nás dospelých lákajú nové veci ..zoberme si aké to musí byť pre nich.Každý jeden deň sa stretávajú s niečim novým okolo seba … tak prečo by sme  im mali brániť spoznávať? Rovnako ako máme my právo rozhodnúť sa čo chceme v danom momente robiť, majú aj naše deti nato rovnaké právo. Má právo sa rozhodnúť čo chce robiť, s čím sa chce hrať, alebo čo chce spoznať.

„Dieťa, ktoré si verí, nebude očakávať potvrdenie každého svojho kroku od autority.“

Netvrdím, že nám deti majú prikazovať .. my sme ich “vodcovia”, učitelia a to je si myslím naše najväčšie poslanie v roli rodičov .

Sme tu od toho aby sme im ukazovali, vysvetľovali. Mňa osobne výchova podľa Montessori naučila neskutočnej trpezlivosti. Naučila ma robiť veci pomaly, tak aby si ich malý všímal čo najlepšie. Robiť veci aj 100x po sebe, pokiaľ má stále záujem .

Montessori pedagogika je zástancom deťom vysvetľovať , ukazovať , dávať skúšať až kým dieťa tomu samé nepochopí.

Rovnako deti potrebujú byť chválené a nie kritizovné. Chvalené za veci, ktoré sú pre niektorých možno nepovšimnuteľné, no pre nich tak strašne veľkým krokom.

„Prvý inštinkt absorbujúcej mysle je napodobovať.“

A kde čerpám informácie a inšpirácie na Montessori? Na internete nájdeme mnoho stránok, blogov, obrázkov a postupov ako postupovať. A je len na nás, ktorú si vyberieme pre naše deti. Každý rodič si pozná svoje dieťa najlepšie a sám najlepšie vie, čo je vhodné a čo naopak nie. Mojou obrovskou inšpiráciou je jedna maminka – blogerka menom Silvinka ( poznáme pod pseudonymom Minidiamondblog ). Jej spôsob výchovy, prístupu je mi veľmi blízky. -> https://www.minidiamondblog.com/

Ďalšie inšpirácie okrem kníh beriem z blogov ako napríklad : http://www.montessoridoma.cz/ https://montessorisprievodca.sk/

Dúfam, že sa Vám článok páčil a budem vďačná za každú spätnú väzbu 🙂

   Každá  žena určite aspoň raz rozmýšľala alebo aj snívala o tom , aké to bude keď bude čakať to svoje vysnívané bábätko . Alebo dokonca kto bude ten druhý , ktorý sa na tom bude musieť  podieľať . Ja som o tom rozmýšľala od malička . Totižto bola som posadnutá bábikami a neskôr aj deťmi .. a to DOSLOVA . Kočíkovala by som všetko čo sa okolo mňa pohlo . Až raz sa z toho sna stala skutočnosť . Teda nebolo to tak rýchlo ( aspoň pre mňa nie , pretože mi to prišlo ako večnosť ) . S mojou polovičkou nám bolo tak dobre , že sme si jednoducho povedali po troch mesiacov … počujete správne ! PO TROCH  mesiacoch , že chceme bábo . No a tak sme sa o to začali pokúšať .

Teraz keď si nato spomeniem tak nechápem aká som tým bola až doslova posadnutá . Robila  som si testy pomaly každý 2.deň a vždy keď mi prišli dni , ktoré máme bohužiaľ len my ženy som si hovorila , že to už nieje normálne . A tak po vyše dvoch mesiacoch som si povedala , že nato kašlem . Proste asi nám to nieje  ešte súdené alebo nieje len správny čas . A vtedy BUM .  V tom  som pochopila , že čím človek viac niečo chce a stále nad tým premýšľa , tak akoby telo “protestovalo” . Dni neprišli ,  no testy nič neukazovali . Nechápala som tomu .. tak som navštívila lekára . Bol to pondelok … pamätám si to ako dnes . Prišla som povedala som mu , že mi meškajú dni ale test nič neukázal … pozrel sa na mňa s tým , že tak keď test mi nič neukázal tak načo som prišla ? …  Zostala som dosť zaskočená , pretože som si myslela  , že lekár je tu od toho . Asi som sa v tej chvíľu zmýlila . Vravím si  okej , tak keď som tu už ma aspoň pozrite . Pozrel ma  a povedal , aby som prišla v stredu ráno s tým , že si zaveziem vzorku do Ilavy a počkám na výsledok HCG hormónu . Lenže ja som bola z toho taká znechutená alebo smutná  .. vlastne ani neviem čo som vtedy cítila . Boli to strašne zmiešané pocity vo mne . A tak sme vybavili druhého doktora  , aby ma nedočkavú skontroloval . Hneď v utorok som išla ráno na 7:00 k nemu a viete čo ? Ukázal mi malú fazuľku . Vlastne ani to nebola ešte   fazuľku .  Len taká malá čierna bodka . A v ten deň bol pre mňa a aj pre nášho tatina tým najkrajším na svete . Prvá cesta smerovala do lekárne a kúpila som si test ( volá sa Clearblue ukazuje aj týždeň v ktorom ste)  a urobila som si ho . Ukázal mi 3.týždeň  , a tak som volala tatinovi tej malej čiernej guličky , že sa nám to konečne podarilo … telefonát končil slovami :,,Tak ahoj mamina.” Cítila som sa tak neskutočne šťastná , že sa to  slovami opísať nedá . Jednoducho keď po niečom neskutočne túžite a zrazu to nieje sen ale skutočnosť ..

     Moje tehotenstvo môžem opísať jedným slovom a to slovom ÚŽASNÉ . Cítila som sa dobre , nepociťovala som nič zvláštne okrem extremnej chute na kyslú kapustu . V tom období som zjedla toľko kyslej kapusty  , ako nikdy za život už asi nezjem . Jediný problém u mňa bolo fitko . Bola som v ňom 3 x počas  tehotenstva a vždy som skončila v nemocnici . A  tak som  musela prestať . Jednoducho moje telo vtedy voči tomu buď prostestovalo alebo som nemala správnu techniku pri danej situácii . Viete cítila som sa úplne normálne , nepociťovala som žiadne zmeny a preto som išla stále rovnakým tempom ,  s váhami ako som bola zvyknutá  a to bola asi tá chyba . Nedokázala som sa proste prispôsobiť . Tak som to nechala tak s tým , že keď porodím sa k tomu vrátim . Nikdy mi nebolo počas tehotenstva zle a vlastne do konca 7.mesiaca som nepociťovala vobec ,  že som tehotná. Dokonca sme stihli aj dovolenku v Egypte počas tohoto nádherného obdobia  . Keďže bola polka mája , tak táto destinácia bola jedna z  najlepších možností . A tak po konzultácií s lekárom , všetkých vyšetreniach a odsúhlasení sme sa teda vybrali na 8 dní do tepla .Tomuto budem venovať teraz viac pozornosti . Let tam bol super …skoro prázdne lietadlo (keďže sa lietajú krátke a dlhé turnusy ) , no za tých 8 dní z bruška ,  ktoré bolo skoro neviditeľné sa mi spravilo bruško ktoré už viditeľné bolo a ja som konečne vyzerala ako tehuľka . Dovolenka bola úžasná , no cesta späť domov bola príšerná . Malý sa mi posunul už dosť nízko a sedieť v lietadle stále na jednom mieste s tým , že jediné čo môžete je sa postaviť bolo premňa  naozaj peklo . Vtedy som si povedala ,že už nikdy viac by som neletela v takomto pokročilom štádiu gravidity. Aj keď termín kedy sa lietať ešte môže sme neprekročili . No každá žena to pociťuje inak , rovnako ako aj bábätko má uložené inak .

   Po príchode domov to začala  byť už sranda . Začala som si naozaj uvedomovať silu kopancov a to , že sa to vážne už blíži . Do  8.mesiaca som bola čiperná . No  padol 8.mesiac a prišla na mňa neskutočná únava. Zrazu som sa cítila  stále unavená , vyčerpaná  . Nemohla som cítiť výpary z jedla , pretože ma z toho naťahovalo . Bruško sa mi zväčšovalo zo dňa na deň . Malý bol stále nižšie a nižšie . V noci som bola každú hodinu na WC a vypila by som aj Veľké Hincovo Pleso  . 

     Chodila som stále na kontroly . Z malej čiernej machuľky  bol malý mimozenštan a z mimozemšťana zrazu bábätko,  ktoré malo ručičky a nožičky . A to bábätko malo v mojom bruchu pocit ,  že má asi stále futbalový zápas . No a  ako sa blížil termín pôrodu som si myslela , že rodím každý deň . A len malý náznak toho,  že ma niekde niečo pichlo sme leteli do nemocnice . Nevadí ,  prvorodička . Čo Vám poviem ,  fakt som nevedela ako to prebieha a vlastne aká to vôbec bolesť je .

No a zrazu bol termín pôrodu (7.8.2017)  a nič … boli 3 dni po termíne a stále nič . Tak som vyšla  v našej sedem poschodovej bytovke schody asi 30-krát a stále nič . O tom , že som skákala na fitlopte každý deň a drepovala 100-krát ani nevravím . A tak som začala umývať okná , pretože to som sa dočítala  že “pomáha”  . Umyla som všetky v našom 4-izbovom byte 3-krát … áno čítate správne 3-krát a jednoducho stále sa mu nechcelo ísť na svet. A tak si vravím …fine veď raz ho budú musieť zo mňa vybrať . Preto neverte hlúpostiam ako vyvolať pôrod . Je to úplný blud . Vážne ! A Vám , ktorým sa to podarilo to bola na 100% len náhoda . Dieťa si jednoducho vyberie kedy chce ísť von.

No a pokračujme …  14.8.2017 som dožehlila prádlo zo sušiaka ( keby môj chlap nerozbil telefón aj Vám  sem hodím fotku ) a popritom som ako inak skákala na fitlopte. Dala som si sprchu a išli sme sa navečerať do Penziónu Bystrica ,  kde robila jedna moja známa . A tá známa si už robila zo mňa srandu . Vždy keď sme tam prišli som vravela , že už porodím … no a stále nič .  A  so slovami :,,Urobím ti zázvorový čaj a uvidíš  bude taký silný,  že dnes porodíš ,” sme naozaj z toho Penziónu smerovali domov pre veci a do nemocnice  porodiť si svojho nádherného syna . (:

Takto niako v skratke  prebiehalo obdobie kedy sme boli dvaja v jednom tele . 

A poviem Vám asi klišé , no naozaj si to obdobie užívajte , pretože sa nenazdáte a bude po ňom .

…Nicol …

Som mladá mamina malého chlapčeka Damianka ( prezývam aj Tornádo ) . Odkedy som mamou mám pocit, že robím všetko strašne rýchlo alebo teda  ľudia okolo mňa sú často krát príliš pomalí .  Rovnako ma táto “rola”  naučila strašne veľa vecí . Jednou z nich alebo teda najhlavnejšou pre mňa je užívať si každú sekundu a rovnako každú “ zbytočnú “ robiť čo najrýchlejšie … asi preto sa cítim byť často moc zrýchlená . Pochopila som,  že človek sa dokáže tešiť z neskutočných maličkostí , no v tej danej chvíli je to moment  , ktorý si pamätáme na celý život . Vidieť pre mňa detskú vďačnosť z vecí , ktoré sú pre nás dospelých prakticky neviditeľné v tom zhone je úžasné . A ešte viac je to ,   čo mi môj syn každý deň ukazuje a ja si tú rolu matky neskutočne užívam.

Milujem módu , fitness a po skúsenosti s  jógou  som našla hodinku zo dňa pre psychický “pokoj” …

Často krát sa cítim byť neskutočne vyčerpaná , no to  predsa k tomu patrí .

Som človek , ktorý má rád ľudí , no len pár si ich pustím do úzkej blízkosti  . Uvedomila som si , že radšej budem mať pri sebe pár pravých ako milión falošných . Som neskutočne priama , čo je často krát na škodu , no neznášam pretvárku .

Milujem piecť / variť , smiať sa   , cestovať a som vďacňa , že mám možnosť žiť život ktorý žijem .

Som za názor , že sme strojcami  svojho šťastia a myslím si  ,že možnosti v dnešnej dobe sú nám neskutočne otvorené a je len a len na nás ako ich využijeme  .

Milujem písanie a z písania si poznámok do telefónu  som sa rozhodla vytvoriť si blog pre seba , no rovnako aj pre Vás . Baví má ľuďom pomáhať , no hlavne ma teší keď Vám môžem posunúť radu zo svojej skúsenosti  a na oplátku milujem vašu spätnú väzbu …

Možno tu nenájdete dokonalé fotografie , outfity a nie vždy Vám vo všetkom na 100% vyhoviem , no sľubujem , že všetko čo sem pridám bude úprimne a písané od srdca.

……Nicol…..